Všade kam prišiel, vyhlasoval tituly. S najznámejším hlasom ligy Ferom Tóthom o sezóne, fanúšikoch i o tom, kto sa dostane do finále

8.4.2026 | Autor: Michal Bakaj, Foto: Archív FT

Najvyššiu slovenskú súťaž sleduje zblízka už takmer 30 rokov. Pozná väčšinu trénerov, hráčov, v každom klube má niekoľko priateľov.

Najznámejší hlas v lige, Fero Tóth, je uznávaný spíker, ktorého pozná nejeden basketbalový fanúšik. Dlhé roky strávil v Pezinku, potom pôsobil v Nitre, Komárne, Lučenci a teraz je jeho domovským klubom Prievidza.

S obľúbeným hlásateľom basketbalových zápasov sme sa rozprávali na viaceré témy.

Ako ste sa dostali k moderovaniu basketbalových zápasov? Odkedy pôsobíte ako spíker?

"Pred mnohými rokmi sme chodili partia chalanov zahrať si basketbal. Chodil tam aj už dnes nebohý Fedor Flašík, ktorý vtedy vstúpil do pezinského basketbalu. Na druhý deň mal Pezinok hrať zápas a Fedor mi navrhol, či by som to nechcel spíkrovať. Hoci som to nikdy predtým nerobil, súhlasil som. Môj prvý zápas s mikrofónom bol Pezinok - USK Praha. V drese súpera hrali slávne mená ako Hrubý, Ježík, Treml či Krátky. Ak sa nemýlil, tak Pezinok vyhral. Na zápase bolo asi 100 ľudí a zrejme som ich zaujal, pretože na ďalší zápas prišlo 200 ľudí a potom sa počet zvyšoval. Snažil som sa spíkrovanie urobiť zaujímavým, mal som napozerané NBA zápasy a páčil sa mi štýl, akým to robili americkí spíkri. Raz mi jeden z rakúskych komisárov zápasu povedal, že som bol prvý spíker v regióne strednej Európy, ktorý to začal robiť takýmto "iným" spôsobom. Neskôr sa ku mne pridali kolegovia z Maďarska, Poľska či Česka."

Známa je vaša hláška, že kam ste prišli, tam ste vyhlasovali tituly. Koľko ste ich teda spolu vyhlásili?

"S Pezinkom ich bolo osem, jeden mám s Nitrou, to bol pre Nitru prvý historický titul. Jeden mám aj s Komárnom, hoci sezónu som rozbehol, ale potom ma postihli zdravotné problémy a finále som strávil v nemocnici, čiže spíkrovať som nemohol. Chalani z Komárna ma vtedy podržali, bojovali aj za mňa. Počas finálovej série v Prievidzi, keď prišlo na výjazd 300 fanúšikov Komárna, v hľadisku rozprestreli transparent "Feri, sme s tebou!". Čiže aj tento titul si považujem za "svoj".

Patria k vašej profesii aj slovné brepty či nejaká nervozita?

"Nevolám to nervozita, skôr predzápasová horúčka. Tá je pochopiteľná a musí tam byť. Predsa len, moderovanie basketbalových zápasov niekedy robíte pre 1000, niekedy pre 2000 a niekedy ešte pre viac ľudí. Zdravú nervozitu pociťujem, ale v momente, keď poviem prvú vetu, tak zo mňa nervozita opadne. Viem, čo chcem robiť, viem, čo chcem povedať a keď sa pomýlim - preboha, veď kto robí, robí aj chyby."

Pezinok, Nitra, Komárno, teraz Prievidza. Pôsobili ste ešte v nejakom inom slovenskom klube?

"Áno, v Lučenci. Vtedy sme tam získali Slovenský pohár, bola tam skvelá partia. Veľmi rád som tam chodil, ale vlastne ja všade rád chodím. Považujem sa za nekonfliktného človeka, správam sa ku každému priateľsky. Keď ma oslovili chalani z vedenia Prievidze, bola to pre mňa veľká výzva. Vedel som, koľko ľudí v Prievidzi na basketbal, ako aj to, ako veľmi títo ľudia majú radi túto hru a akí sú nároční."

Vravíte, že ste nekonfliktný typ, ale predsa len, emócie na basketbalových zápasoch bývajú rôzne, atmosféra môže byť vyhrotená a vy máte prenikavý hlas. Dostali ste sa niekedy do konfliktu s divákmi či fanúšikmi?

"Stalo sa to len raz, v roku 2012 po sérii Komárno - Inter. Komárno vtedy prehralo posledný rozhodujúci zápas na domácej palubovke a Inter získal titul. Jeden z domácich fanúšikov, pod vplyvom alkoholu, ma videl, ako po zápase debatujem s trénerom hostí Aramisom Nagličom. Poznáme sa dlhý čas, takmer 30 rokov, čiže som mu gratuloval k zisku titulu. Podgurážený fanúšik nadával najskôr Aramisovi a potom aj mne. Bol som pripravený brániť sa, ale jeden z mojich kamarátov ma od neho odtiahol. Prehry patria k športu, môžem byť nahnevaný, ale nikdy nebudem urážať súpera."

Ako sa spíker pripravuje na zápas? Nesmie piť v deň zápasu studené nápoje, aby nestratil hlasivky?

"Nemám žiadnu prípravu. Pred zápasom si dám kávičku, cigaretku, naberiem dobrú náladu, prídem k stolíku, kde si napíšem zostavy, a idem robiť. Keď hráme proti zahraničným súperom, tak si mená hráčov napíšem foneticky, aby som vedel, ako sa správne vyslovujú. Ak to neviem presne, skonzultujem to s niekým zo súperovho družstva. Je to vizitka zápasového hlásateľa, aby mená uvádzal správne."

Ligu sledujte zblízka už viac ako štvrťstoročie. Ako sa za ten čas zmenila?

"Určite je fyzickejšia. Trochu mi vadí počet legionárov. Chápem, že sú zaujímaví pre sponzorov či divákov, veď diváci chcú vidieť smeče a podobné efektné kúsky. Niektorí cudzinci sú fakt dobrí, videli sme to napríklad v Leviciach túto sezónu, ako chalani odišli do kvalitných klubov. Nie je žiadne tajomstvo, že Laco Garaj a Mišo Madzin majú na hráčov nos. Ako som povedal, liga je fyzickejšia, lebo basketbal celkovo je fyzickejší. Je rýchlejšia, hráči sú kvalitnejší, lebo sú na nich kladené vyššie nároky. Ale predtým bol basketbal podľa mňa basketbalovejší."

Ako sa zmenili fanúšikovia? Aká bola atmosféra na zápasoch vtedy a aká je teraz?

"Ak sa rozprávame o veciach okolo zápasu, sprievodné akcie, zábava pre fanúšikov, tak Prievidza a Nitra sú v lige top. Slovan má problém v tom, že nemá fanúšikov. Nitra ich tiež nemá veľa, ale robí to dobre. V Prievidzi sú sprievodné akcie super - komunikácia s fanúšikmi, merch, tancujúce cheerleaderky. Celkovo to poviem tak, že slovenský fanúšik vyspel. Áno, v každej hale sa nájdu krikľúni, ktorí nadávajú rozhodcom, čo sa mi samozrejme nepáči, ale ok, patrí to k tomu. Ale takýchto ľudí už nie je toľko ako kedysi."

Kto má najlepší fanklub v lige?

"Jednoznačne Prievidza."

Ak by ste si mali tipnúť dva tímy, ktoré sa dostanú do tohtoročného finále, ktoré by to boli?

"Jasné, že jeden bude Prievidza, pretože chcel by som vyhlásiť "svoj" jedennásty titul. Myslím si, že finále bude Prievidza - Slovan. Možno sa do finále dostanú aj Levice. Každopádne, chcem, aby tam bola Prievidza a mohol by som vyhlásiť ďalší titul. Na záver chcem dodať, že rád by som poprial všetkým fanúšikom, aby si blížiace sa play-off užili a nech počas vyraďovacích bojov zažijú čo najviac príjemných športových zážitkov."