Play off jazda Spišiakov zostala tesne bez cenného kovu, Hojč: Rytieri majú rešpekt a meno aj za hranicami tejto krajiny

Takmer to bolo repete spred roka, keď z pozície šiesteho tímu po základnej časti dokráčali Spišskí Rytieri až do finále a k zisku striebra. Tentoraz zostal tím trénera Tea Hojča tesne pod medailovými pozíciami, ale štvrté miesto a premiérová účasť v ENBL je v klube považovaná za úspech. Už ostrieľaný slovinský kouč zhodnotil svoj ďalší rok na Spiši. 

• Sezóna 2024/2025 sa pred niekoľkými dňami pre Spišských Rytierov skončila. Ako ju celkovo hodnotíte?

„Hodnotíme ju pozitívne a ako úspešnú. Sme v top 4, boli tam kluby, ktoré majú niekoľkonásobne vyššie rozpočty a nie je s nimi ľahké súťažiť. Som rád, že sme ukázali progres, hlavne taktický. Konečne sme niektoré veci, s ktorými som bojoval a riešil celú sezónu, riešili lepšie. Našli sme lepšiu tímovú chémiu a bojovnosť. Najviac som rád za to, že to ocenili aj naši fanúšikovia a diváci. Na play off zápasoch bola hala takmer vždy plná a atmosféra najlepšie za tie roky, ktoré som tu.“

• Bol to váš ďalší rok v klube, kde ste mohli nadviazať na svoju robotu. Aký bol z vášho pohľadu?

„Liga išla kvalitou veľmi hore, hralo tu veľa hráčov, ktorí prišli z lepších líg a logicky to posunulo úroveň. My sme sa snažili v našich podmienkach nájsť čo najlepších hráčov, čo vôbec nie je ľahké, lebo musíme hľadať tam, kde by sme možno radšej nehľadali, keby nemusíme. Niektorí hráči neboli vôbec zvyknutí na nejaký tímový a taktickejší basketbal, ale myslím si, že sa v tomto smere posunuli všetci smerom nahor. Klub si zahral aj dosť silnú medzinárodnú súťaž ENBL, na ktorú sme reálne nemali dostatočnú kvalitu a skúsenosti, ale hlavne doma sme boli vyrovnaným súperom. Keď som prišiel v roku 2020 v Spišskej Novej Vsi, tak by som nepovedal, že o štyri roky neskôr pôjdeme na zápas letecky. To je tiež úspech celého klubu, že prišiel až na takúto úroveň organizácie.“

• Tento rok to skončilo bez medaily, umiestnili ste sa na 4. pozícii. Ako sa pozeráte v klube na tento výsledok a čo rozhodlo z vášho pohľadu o umiestnení Spišských Rytierov?

„Rytieri sú spolu s Levicami jedinými klubmi na Slovensku za posledných päť rokov, ktoré v každej sezóna hrali minimálne v semifinále. Som vďačný za to, že bol pri všetkých týchto úspechoch ako tréner tohto klubu. Jasné, najväčším úspechom a obrovským prekvapením bolo double v sezóne 2020/2021, keď sme všetko vyhrali iba s tromi legionármi a myslím si, že to dlho nikto nezopakuje. To bol aj moja osobná 'statement season'. Jednoznačne obrovským úspechom je aj minuloročné striebro, predtým bronz a víťaznej časti, respektíve aj 4. miesto a dvakrát účasť vo Final Four Alpsko-jadranského pohára. Vieme, ako to nie tak dávno vyzeralo v Spišskej Novej Vsi. Teraz si myslím, že Spišskí Rytieri majú rešpekt a meno aj za hranicami tejto krajiny.“ 

• Po úspešnej sérii s Handlovou sa semifinálová séria s Interom skončila 1:3 na zápasy. Čo sa ukázalo ako rozhodujúce a čo chýbalo vášmu tímu k lepšiemu výsledku?

„Séria s Handlovou bola jedna z najťažších, ale aj najviac vzrušujúcich v mojej kariére. Rozhodli v nej veci, ktoré si možno ľudia hneď nevšimnú, napríklad 'risk', že sme dali do základu Adama Antoniho, ktorý dlho nehral a jeho ruka nebola ešte okej v prvom zápase, do ktorého nastúpil. Adam a môj vnútorný pocit ma presvedčil, aby sme do toho išli. Tomáš Mrviš nás počas sezóny posilnil a práve séria s Handlovou bola jeho, bol v nej x-faktorom. Bol som sklamaný, že sme nevyhrali zápas č. 4 s Interom. Neboli sme od toho ďaleko a ešte pár dní po zápase nad niektorými vecami rozmýšľam. Bolo by zábavné hrať rozhodujúci zápas v Bratislave a myslím, že by sme neboli úplne bez šance. Inter má inak veľmi kvalitný tím, veľa vecí riešia s individuálnou kvalitou, ktorá je na naše pomery fakt veľká a ešte k tomu skúsený tréner Naglič. Keď to zhodnotím možno jednoduchšie, náš tím išiel v play off často aj nad hranicu svojich reálnych schopností a manko niektorých vecí kompenzoval nasadením, rešpektovaním našich pravidiel a princípov.“

• Cez sezónu ste napokon riešili aj hráčske zmeny. Čo bolo ich dôvodom a ako ich spätne hodnotíte?

„Ja si myslím, že Zoran Paunovič by nám dal to, čo napríklad momentálne dáva Leviciam Ozren Pavlovič. Boli by sme s ním určite silnejší. Škoda, že sa nám zranil hneď v prvom zápase. Cameron Shelton potiahol celý tím k tomu, že sme lepšie bránili a mali lepšiu energiu.  Keď si pozriete napríklad v štatistikách útočné doskoky, tak sme pred jeho príchodom boli najhorší v lige. To sa zrazu zmenilo, niekedy sme mali aj 20 a viac útočných doskokov v zápasoch. Pomohlo nám aj to, že sa k nám pridali Mrviš s Mereššom. Rozšírilo to našu lavičku a pomohlo v období, keď sme kvôli zraneniami mali hráčske absencie. Tých období bolo viac, ako by sme si želali.“

• Nevyhli sa vám často zranenia a absencie. Aký dopad to malo na budovanie chémie, herného konceptu a celkovej tváre družstva?

„Zranenia sme nemali iba my, to bohužiaľ tiež patrí ku sezóne. Snažili sme sa s dobrým plánovaním tréningov a regeneráciou tomu čo najviac vyhnúť, ale niektoré veci sa dajú ťažko ovplyvniť. Snažili sme výpadky kompenzovať rôznymi spôsobmi a myslím si, že sa nám to aj celkom dobre podarilo. Na konci základnej časti sa to na výsledku odrazilo možno menej, ako by kto možno čakal.“ 

• Aké pozitíva ukázala vám a basketbalu v Spišskej Novej Vsi sezóna?

„Pozitívnych vecí je viacero. Jedna veľmi podstatná je, že sme videli, že môžeme naplniť našu halu a mať skutočne elektrizujúcu atmosféru. Aj to, že sme našli spôsob, ako konkurovať bohatším klubom, čo vôbec nie je ľahké a už nie vôbec samozrejmosť.“

• V Spišskej Novej Vsi ste sa pravidelne mohli oprieť o podporu z publika. Čo to pre vás znamenalo a čo by ste chceli odkázať fanúšikom?

„Ja sa chcem fanúšikom poďakovať za ich vášnivú podporu, ktorú ukazujú tomuto klubu, hráčom a aj mne osobne. Aj kvôli ním sa ja a moja rodina v Spišskej Novej Vsi cítime ako doma. Dúfam, že sme im aspoň na nejakú chvíľu dali pocit šťastia a hrdosti aj v tejto sezóne.“