Novozélandský asistent Lučenca Aled Jones sa teší na slovenské hrady, hráčom ukázal základné prvky tanca Haka
Aled Jones, novozélandský asistent trénera, priniesol do Lučenca svieži vietor a medzinárodné skúsenosti. Nedávno bol súčasťou strieborného úspechu reprezentácie dievčat Nového Zélandu do 16 rokov na Ázijskom pohári. V rozhovore prezrádza svoje dojmy z Lučenca, pohľad na prácu s mládežou aj to, prečo sa tanec Haka v šatni BKM zrejme neuchytí.
Čo vás motivovalo prijať ponuku v lučeneckom projekte?
"Nedávno som trénoval na turnaji NBA Academy s Danielom Sokolovským, ktorý predtým pôsobil ako tréner BKM Lučenec. Dan mal o klube a o lige len pozitívne slová a bola to pre mňa skvelá príležitosť vstúpiť do európskeho basketbalového prostredia.“
Ako sa vám zatiaľ žije v Lučenci? Máte v pláne objavovať slovenské prostredie?
"V Lučenci sa mi páči, je to moja prvá návšteva Slovenska. Ponáram sa do miestnej kultúry. Prišiel som len 6. septembra a takmer okamžite som potom odcestoval na Ázijský pohár do Malajzie. Teším sa, že budem môcť cestovať po celom Slovensku a najmä, že navštívim historické hrady a Tatry.“
Nedávno ste v pozícii asistenta trénera v novozélandskom reprezentačnom tíme dievčat do 16 rokov získali striebro na Ázijskom pohári v Malajzii. Ako vnímate tento úspech?
"Mali sme to šťastie, že sme sa stali prvým novozélandským ženským tímom, ktorý dosiahol takýto výsledok, a tým sme vstúpili do histórie. Tento úspech nám zároveň zabezpečil dobré postavenie v skupine pre majstrovstvá sveta do 17 rokov v roku 2026. Cesta k striebru na Ázijskom pohári rozhodne nebola ľahká. Turnaj sme začali prehrou s Čínou. Potom sme sa vrátili späť a vyhrali sme s veľkým náskokom nad Sýriou. V poslednom zápase skupiny sme nastúpili proti najlepšiemu tímu Japonsku, v ktorom sme väčšinu zápasu viedli, ale nedokázali sme to dotiahnuť do víťazného konca. To nás pripravilo na rozhodujúci kvalifikačný zápas o postup na majstrovstvá sveta proti Tchaj-pej. Bol to zápas plný zvratov, v ktorom sme nakoniec tesne vyhrali a zabezpečili si miesto na majstrovstvách sveta. Potom sme postúpili do semifinále turnaja, kde sme opäť hrali proti Japonsku. Podarilo sa nám motivovať tím k neuveriteľnému výkonu a po prvýkrát v histórii našej krajiny si zabezpečiť miesto vo finále Ázijského pohára. Vo finále sme bohužiaľ podľahli Austrálii.“
Realizujete sa nielen v seniorskom basketbale, ale aj v mládeži. Čím je pre vás rozvoj mladých talentov jedinečný?
"Popri práci v mužských profesionálnych tímoch som veľkú časť mojej trénerskej kariéry venoval práve práci s mládežou. Rozvoj mládeže je pre mňa nesmierne dôležitý, pretože bez pevného základu nemožno dosiahnuť dlhodobý úspech. Musíme naďalej investovať do novej generácie hráčov, aby sa basketbal neustále zlepšoval.“
Akú kvalitu má basketbal na Novom Zélande? Vo FIBA rebríčku sú muži na 25. mieste a ženy na 21. priečke.
"Kvalita basketbalu na Novom Zélande rýchlo rastie. Na dvoch po sebe idúcich juniorských svetových šampionátoch sme obsadili 4. miesto (muži do 19 rokov v roku 2025, muži do 17 rokov v roku 2024). Dúfam, že aj môj ženský tím do 17 rokov dosiahne podobný výsledok na budúcoročných majstrovstvách sveta. Momentálne máme 37 hráčok a 24 hráčov v univerzitných tímoch NCAA Division 1 v USA. Ako basketbalová krajina máme veľmi sľubnú budúcnosť.“
V čom by sa podľa vás mohol slovenský basketbal inšpirovať novozélandským modelom?
"Novozélandský basketbal investoval veľké prostriedky do rozvoja komunitného basketbalu na Novom Zélande, vďaka čomu sme za posledných desať rokov zaznamenali výrazný nárast účasti. Vzhľadom na podobný počet obyvateľov verím, že ak by Slovensko nasledovalo rovnakú stratégiu pri snahe o rozšírenie svojej hráčskej základne, mohlo by dosiahnuť podobné výsledky. Nový Zéland je izolovaný ostrov a pre náš vysokovýkonný program je veľmi ťažké cestovať a súťažiť s inými vysokými súpermi. Slovensko má dobrú polohu, nachádza sa v strednej Európe, čo by určite mohlo využiť vo svoj prospech a mať okamžitý vplyv na rozvoj basketbalu na vysokej úrovni.“
Nový Zéland je známy tancom Haka. Preniesli ste z tejto tradície niečo aj do lučeneckej šatne?
"Haka sa vykonáva ako prejav úcty k súperovi. Tradične ju vykonávali domorodí obyvatelia Aotearoa (Nový Zéland), Maoriovia, predtým, ako išli do boja proti inému kmeňu. Predviedol som viacero rôznych Haka tancov. Niektoré pre školu, ktorú som navštevoval a tiež našu národnú Haku, keď som hral za juniorskú basketbalovú reprezentáciu Nového Zélandu. Pravdepodobne nebudem očakávať, že chlapci v Lučenci budú tancovať Haku, ale určite som im ukázal jej základné prvky (smiech).“
Iskra Svit
BKM Mimel Lučenec