Pozorní priaznivci ho registrujú už dlhšie obdobie, bežný fanúšik ho vníma ako pomocníka pre hlavného trénera. Lenže ako každý kvalitný asistent trénera, je mužom v pozadí úspechu.
Nepreženieme, ak Ladislava Lutovského nazveme levickou legendou. Z titulu v drese Patriotov sa tešil ako hráč, teraz zbiera trofeje ako asistent trénera.
Ako jediný z kompletnej levickej basketbalovej komunity má doma v zbierke všetky medaily, ktoré klub z Tekova získal v tomto storočí.
V posledných rokoch robí asistenta Michalovi Madzinovi, predtým úspešne pôsobil po boku Tea Hojča. Dôležitý člen realizačného tímu prispel výraznou mierou k tomu, že Patrioti zavŕšili nedávno skončenú sezónu TIPOS SBL piatym titulom za sebou.
S Ladislavom Lutovským sme sa rozprávali na viaceré témy.
Aké boli majstrovské oslavy? Ešte sa vám to nezunovalo, keďže ste oslavovali piaty rok za sebou?
"Je jedno, koľký krát sa vyhrá, z víťazného záveru sezónu je vždy radosť. Stále to poteší. Oslavy boli štandardné. Pooslavovali sme v hale, kde sme dostali medaily a pohár. Potom nasledovala oslava aj s fanúšikmi na našom tradičnom mieste, čo je Sýpka u Patriotov. Tento rok sa boli niektorí chlapci aj s trénerom okúpať vo fontáne na námestí, to bola premiéra."
S Levicami ste povyhrávali množstvo titulov a trofejí. Platí, že každý titul je špeciálny a niečím iným výnimočný?
"Rozhodne áno. Titul s Levicami ako hráč som získal na sklonku svojej kariéry. Spomínam na to rád, aj s chlapcami, s ktorými sme to dokázali. Rok predtým sme sa zachraňovali v lige, v ďalšej sezóne sme ju vyhrali. Každý titul, ktorý som získal počas trénovania, má niečo do seba. Každý bol iný, cesta k jeho zisku bola odlišná. Aj v úspešnej sezóne sú momenty, keď sa mužstvo dostane do krízy, či už je to spôsobené zraneniami či odchodmi hráčov. Niektorí chalani majú krátkodobé kontrakty, zostanú len na pohárové súťaže. Zároveň platí, že aj keď tím je pokope, je náročné udržať ho namotivovaný na všetky zápasy. Je potrebné tomu prispôsobiť aj tréningový proces, aby to hráčov bavilo."
Levičania nedávno získali piaty titul šampióna TIPOS SBL za sebou. Bol špeciálny v tom, že úspešné ťaženie v domácej súťaži ste spojili s vydareným pôsobením v Lige majstrov?
"Povedal som to aj na radnici pred chlapcami - z tohto pohľadu to bola moja najlepšia sezóna, čo som pri levickom basketbale. V Lige majstrov sme zažili neskutočnú jazdu. Začali sme v lete, skautingom hráčov. Pri skladaní tímu sme mali šťastnú ruku, chalani po basketbalovej i ľudskej stránke boli skvelí. Vyskladali sme veľmi silný tím, keď aj dvaja-traja odišli, doplnili sme ich kvalitnými náhradami. Jadro bolo veľmi silné. V Lige majstrov sme urobili slovenskému basketbalu dobré meno. Potrápili sme gigantov ako AEK Atény, s Würzburgom nechýbalo veľa a postúpili by sme do ďalšej fázy súťaže. Zažili sme pekné zážitky, dalo to trochu vyšší kredit našej úspešnej sezóne. Zažili sme, samozrejme, aj sklamania. Museli sme sa vyrovnať s odchodmi hráčov, prišiel Slovenský pohár u nás v Leviciach a neuspeli sme. Boli sme kostrbatí, noví chalani boli s nami len pár dní. Mali sme o legionára naviac, museli sme sa rozhodovať, ktorého postaviť a ktorého nie. Nejaký čas to trvalo, ale dobre sme potrénovali a opäť sa vytvoril výborný tím. V play off sme boli skvelí, bez prehry sme vyradili Prievidzu a so silným Slovanom sme prehrali len jeden zápas. Chalani boli veľmi namotivovaní, v zápasoch aj na tréningoch, chceli vyhrať a podarilo sa."
Levice získali prvý majstrovský titul v roku 2011, následne pôsobili v českej lige, ale potom prišli problémy. Klub bol na pokraji krachu, pomohla mu až konsolidácia, príchod nového vedenia. Vy ste vtedy nejaký čas viedli mužstvo ako hlavný tréner. Keby vám vtedy niekto povedal, že o pár rokov budete hrať Ligu majstrov, čo by ste mu vtedy povedali?
"Po titule sme hrali českú ligu, nakoniec klub však skončil, zbankrotoval. Celé sa to tu rozpadlo. Ale dali sme sa dokopy, s Ivanom Dobrovolným a Lacom Garajom, nechceli sme dopustiť, aby levický basketbal skončil. O Lige majstrov sa nám ani nesnívalo. Chceli sme prežiť krízové dva-tri roky a klub postupne budovať. Keď prišli noví majitelia, páni Földi, Kalmancai a Varga, spoločne sme začali klub zlepšovať. Dôležité bolo, že prišlo silné jadro slovenských hráčov, Šimon Krajčovič, Boris Bojanovský a ďalší. Teraz sa to nedá porovnať s tým, čo bolo predtým. Kedysi sme začínali s rozpočtom 80-tisíc eur na sezónu. Keď sme mali záujem o bývalých levických hráčov, nechceli k nám prísť. Cítili nedôveru z toho, že klub predtým skrachoval, že zostali podlžnosti. Pamätám sa, že do prvého tímu sme doplnili piatich-šiestich nováčikov, prvoročiakov, teraz by také niečo bola čistá kaskadérčina. Pomohol nám Vlado Klár, mali sme troch legionárov, polovica tímu boli juniori. Boli to divoké časy."

Z Ladislava Garaja je teraz generálny manažér. Aká dôležitá bola a je jeho práca a ľudí z jeho tímu pre progres Patriotov?
"Veľká, samozrejme. Ako som spomínal, prišli noví majitelia, klub sa postupne posúval. Za 12 rokov, čo nie je ani taká dlhá doba, sú Patrioti skvelá organizácia. Z bodu nula sme sa vypracovali na klub, ktorý predtým hral tri sezóny EP FIBA a teraz Ligu majstrov. Podarilo sa to celkom rýchlo, Patrioti sú nielen na Tekove značka."
Predtým ste pôsobili pri Teovi Hojčovi, posledných päť rokov spolupracujete s Michalom Madzinom. Aký je to kouč? V čom je možno iný ako ostatní tréneri?
"Spolupráca s Michalom je na veľmi dobrej úrovni, profesionálne si veľmi dobre rozumieme. Je ambiciózny, pracovitý, poctivý tréner, ktorý má dobrý cit pre basketbal a vedenie tímu v zápase. Ocenenie Tréner roka je v správnych rukách. Za tie roky, čo je tu, vyrástol. Pamätám si, keď prišiel mladý Michal zo Svitu... Jeho kredit je teraz na vyššej úrovni, vypracoval sa. Výsledky za to hovoria. Zároveň je veľmi priateľský a otvorený človek, s ktorým sa ľahko komunikuje."
Madzin často hovorí, že hoci na papieri je on hlavný kouč a vy asistent, tak robíte rovnocennú robotu. Počúva sa to dobre, keď vás hlavný kouč berie ako rovnocenného kolegu?
"Dobre sa to počúva, som mu za to vďačný. Aj touto cestou by som chcel za to poďakovať, že aj keď berie ocenenia, stále vyzdvihne aj moju zásluhu. Veľmi si to vážim. Je to jeho rukopis, ja som jeho pomocník. Ale vždy, ked môže, pripomína, že spolupracujeme spoločne. Či je to posledný tím domácej extraligy alebo súper z Ligy majstrov, obaja zakaždým makáme na tom, aby sme mužstvu priniesli čo najviac informácii a aby sme tím pripravili na súpera čo najlepšie. Konečný verdikt, posledné slovo, má, samozrejme, Michal, ale veľa sa rozprávame."
Hráči si pochvaľujú, že z nich vy a Madzin dokážete dostať to najlepšie, že im dávate voľnosť, keď to potrebujú. Je práve toto rukopis vašej práce?
"Myslím, že ani jeden z nás nie je tréner, ktorý by sa snažil hráča zaúkolovať, používať ho len na jednu situáciu. Áno, snažíme sa mu dať voľnosť, slobodu. Podporujeme hráčov, aby boli kreatívni, aby aj napriek nejakým chybám sa vždy snažili niečo vymyslieť."
V čom bol levický tím z tejto sezóny špeciálny?
"Chalani vytvorili skvelú partiu. Rešpektovali jeden druhého, zároveň všetci boli veľmi súťaživí. Aj hráči, ktorá odišli - Musič či Carius - všetci to boli fajn chalani. Mali svoju basketbalovú kvalitu a neradi prehrávali. Boli skvelí aj ako ľudia. Videli ste to to sami, ako boli chalani namotivovaní. Rickey McGill sa v poslednom zápase utrhol a najradšej by hral čo najviac. Keď je hráč takto namotivovaný, strhne tým aj ostatných a potom je to paráda. Ale náš tím nebol len o Rickeym. Samozrejme, Rickey bol skvelý hráč, odstrelený od ostatných. Výkonmi do tejto ligy možno ani nepatril, bol vynikajúci. Popri ňom hral fantasticky Andre Wesson. Super kvalitný hráč, ktorý v Amerike absolvoval perfektnú basketbalovú školu. Mal dostatok skúsenosti z predchádzajúcich klubov či už to bolo v maďarskej či poľskej lige. Andre je veľmi univerzálny hráč, veľmi nedocenený. Ocenenie MVP dostal Rickey, zaslúžene, ale taký tajný MVP je pre nás Andre. Ukázal charakter, hral cez bolesť, napriek únave. Ale také vlastnosti ukázali všetci chalani, bojovali jeden za druhého."
Nie všetci vedia, že pôsobíte aj ako poslanec v levickom mestskom zastupiteľstve, kde ste členom športovej komisie. Je náročné bojovať o to, aby v Leviciach boli čo najlepšie podmienky pre šport?
"Je to tak, som poslancom mestského zastupiteľstva už štvrté volebné obdobie. Naše bojovanie sa odvíja od toho, koľko je vyčlenených z mestského rozpočtu financií na šport. Koľko máme vyčlenených peňazí, toľko môžeme rozdeliť na šport. Myslím si, že za obdobie, ktoré som tam, sme vybojovali slušnú sumu, ktoré sa teraz môže rozdeľovať na šport. Začínali sme na sume 20-30 tisíc eur, podarilo sa nám vyrokovať aj 200-tisíc. Možno sa to pre niekoho nezdá veľa, ale robíme, čo môžeme, aby podmienky na šport v Leviciach boli čo najlepšie."
V budúcej sezóne budú Patrioti oslavovať 85. výročie od založenia klubu. Bol by ideálnou oslavou zisk šiesteho majstrovského titulu za sebou, čím by sa Levice vyrovnali legendárnemu Pezinku, ktorý to dokázal v rokoch 1997 - 2002?
"Určite by to bolo pekné, ale nebude to vôbec jednoduché. Zopakovať sezónu, akú sme mali teraz, bude veľmi náročné. Aj domáca konkurencia sa posilňuje, zbrojí. Nechcem rozprávať o cieľoch, ale keď sme 5-násobní majstri, tak si predsa nebudeme dávať ambície dostať sa do semifinále. Ak by sa nám opäť podarila účasť v Lige majstrov a potom obhajoba titulu, bolo by to úžasné."
Posledná otázka - uvidia levickí fanúšikovia v budúcej sezóne opäť spoluprácu Madzin, Lutovský?
"Bol by som rád, keby to tak bolo, ale celé je to v štádiu rokovania. V kútiku duše si ale myslím, že je to reálne."