BKM Lučenec nezačal sezónu úplne ideálne, výsledkovo sa trápil aj kvôli viacerým zraneniam a odchodom hráčov. Začiatkom novembra však prišla nečakaná zmena vo vedení a odchod Filipa Rákaia do Komárna. Nové vedenie promptne zaplnilo jeho miesto v tíme práve Adamom Mončekom, ktorý sa úspešne zhostil svojej šanca a spoločne s navrátilcom Jánom Zorvanom a Kevinom Andersona, vniesol novú energiu do lučenskej hry.
S Adamom sme sa porozprávali o jeho návrate na palubovku, pôsobení v Lučenci aj o tom, ako zvláda skĺbiť profesionálny šport so štúdiom na vysokej škole.
Zdravie a návrat na palubovku
V minulých sezónach si napriek svojmu mladému veku patril medzi vychádzajúce hviezdy slovenského basketbalu, či už v drese Svitu alebo v reprezentačných výberoch U18 a U20. Bohužiaľ, vážne zranenia ťa trochu pribrzdili v rozlete. Ako sa aktuálne cítiš po zdravotnej stránke? Pomohli ti tieto zdravotné problémy získať inú perspektívu na tvoju basketbalovú kariéru a ako ich vnímaš s ohľadom na svoju budúcnosť v športe?
Niekedy si kladiem otázku: „Čo ak?“ Ale všetko je presne tak, ako má byť. Po zdravotnej stránke sa momentálne cítim super, nepociťujem teda žiadne problémy spojené s mojím zranením z minulosti. Zranenie mi určite pomohlo zmeniť pohľad na basketbal, na profesionálny šport, ale taktiež aj na môj štýl hry ako taký. Pred zranením som sa viac spoliehal na svoju rýchlosť, a teda si myslím, že zranenie ma naučilo meniť tempo hry a mať väčší prehľad na ihrisku. Taktiež som sa musel naučiť tú stratu rýchlosti vynahradiť väčším premýšľaním na palubovke a zlepšenou streľbou. Po zranení som zistil, že profesionálny šport dokáže byť okrem iného aj veľmi nevyspytateľný, a preto som sa rozhodol, že nevsadím všetko na jednu kartu. Bol som v tom čase veľmi rád, že som sa leto pred zranením rozhodol popri basketbale začať študovať vysokú školu. Basketbal robím momentálne preto, že ten šport milujem a stále ma veľmi baví. Ak sa toto raz zmení, nebude pre mňa problém plynulo prejsť do pracovného života. Viem, že práve s týmto aspektom má veľa hráčov na Slovensku problém.
Prestup do Lučenca
Sezónu 2023/2024 si strávil v prvoligovom tíme Košice Wolves, kde si začal aj aktuálnu sezónu. Ako vznikla možnosť príchodu do Lučenca? Čo bolo pre teba rozhodujúce pri návrate do najvyššej basketbalovej ligy práve v drese BKM?
Možnosť príchodu do Lučenca prišla veľmi nečakane a primárne k nej došlo pri zmene vedenia v klube. Jedného dňa sa mi ozval nový prezident klubu, Simeon Jackuliak, s ktorým sa poznáme už pár rokov, s možnosťou pôsobenia v Lučenci. Viem, že Simeon je seriózny človek. Dali sme si jeden telefonát a dohoda bola na svete. Rozhodujúce pre mňa bolo, že mi klub bol ochotný vyjsť v ústrety s mojimi aktuálnymi povinnosťami a že sme našli takú dohodu, aby bola pre obe strany vyhovujúca. Mojou momentálnou prioritou číslo jedna je totiž dokončiť posledný rok na vysokej škole. To bol aj dôvod, prečo som sa v minulej sezóne rozhodol nepôsobiť v najvyššej súťaži, pretože skĺbiť profesionálny šport so štúdiom bolo veľmi náročné, hoci som vedel, že na najvyššiu súťaž stále mám. Taktiež veľmi pomohol video call s trénerom, kde sa mi len potvrdilo, že robím dobré rozhodnutie.
Rola v tíme a náročný program
Momentálne si na hosťovaní v Lučenci do konca sezóny, no zároveň stále vypomáhaš svojmu kmeňovému klubu v prvej lige. Je náročné zvládať toto tempo? V čom sa líši tvoja rola v Lučenci oproti tej, ktorú máš v Košiciach?
Priznám sa, sám sa čudujem, ako toto zápasové tempo zvládam. Na konci novembra som mal behom 5 dní 4 zápasy. Robím však to, čo ma baví, a mám okolo seba super ľudí, takže to bude kľúčom. Moje role v tímoch sú úplne odlišné. V Košiciach mám toho viac na pleciach, viac sa odo mňa očakáva, som už jeden z najskúsenejších chlapcov v tíme. V Lučenci sa snažím spoluhráčom uľahčiť hru, odbremeniť hráčov od niektorých činností, tvoriť pozície na strely pre ostatných spoluhráčov a robiť takzvanú čiernu robotu.
Hodnotenie tímu a trénera
Od svojho príchodu do Lučenca si mal možnosť bližšie spoznať herný prejav tímu, kolektív aj trénera. Ako ich hodnotíš?
Máme naozaj super kolektív, nikto nerobí v šatni problémy a v zápasoch každý vie, akú má úlohu. Keď som prišiel do tímu prvýkrát, herný prejav nebol ideálny, ale postupne sme sa vďaka trénerovi dostali na správnu cestu a myslím si, že za tie dva mesiace sme urobili obrovský progres. Čo sa týka trénera, je to naozaj skvelý človek a veľký profík. Po každom zápase, ešte v ten večer, analyzuje celý zápas a následne od ďalšieho dňa nás pripravuje takticky už na tie ďalšie. Profesionalitu však u neho nevnímam ako najsilnejšiu stránku – ľudskosť a to, aký má individuálny prístup ku každému hráčovi, je neuveriteľné. Každý deň mi dáva sebavedomie a vkladá do mňa veľkú dôveru. Keď to takto vidím, hrá sa mi oveľa lepšie v každom zápase. Vo svojej kariére som nikdy nemal taký dobrý vzťah s trénerom.
Ciele a perspektíva tímu
Posledné zápasy Lučenca ukázali veľký potenciál tímu, ktorý ešte posilnil príchod Kevina Andersona. Do konca základnej časti ostáva 15 zápasov – aké sú tvoje ciele a ambície s tímom pre zvyšok sezóny?
Sezóna sa nevyvíjala zo začiatku ideálne, ale zlepšujeme sa od zápasu k zápasu. Mojím hlavným cieľom je pomôcť tomuto tímu dostať sa do playoff a pokúsiť sa urobiť v lige prekvapenie. Myslím si, že ak budeme hrať tak, ako posledný mesiac, môžeme vystúpať v tabuľke aj vyššie ako na ôsme miesto a stať sa akýmsi čiernym koňom pred playoff.
Štúdium a šport
Okrem basketbalu ti veľa času zaberá aj štúdium na vysokej škole. Vieme, že si kvôli skúške posledné dni nemohol trénovať s tímom. Prezradíš nám, kde študuješ a ako sa ti darí zladiť športové povinnosti so školou?
Študujem na Technickej univerzite v Košiciach, odbor Financie, bankovníctvo a investovanie, a momentálne som v poslednom ročníku. Priznám sa, že zladiť šport a štúdium na kvalitnej vysokej škole je veľmi náročné. Často cestujem hore-dole, učím sa na skúšky po nociach, zatiaľ čo by som mal regenerovať po zápasoch, a ešte k tomu praxujem v jednej firme. Som veľmi vďačný trénerovi a vedeniu klubu, že mi v týchto mojich aktivitách vychádzajú v ústrety a že ma podporujú. Niekedy si hovorím, že hráči, proti ktorým nastupujem, rozmýšľajú len nad jednou vecou, a to je basketbal. Ja som si toho naložil trošku viac, čo málokto vie, ale verím v to, že robiť veci navyše sa mi v živote raz vyplatí. Všetko však zvládam aj vďaka mojej priateľke, ktorá ma vo všetkom veľmi podporuje, spolu s mojím anglickým bulldogom Kiwim.
Budúcnosť v Lučenci
Vedel by si si predstaviť zotrvanie v drese Lučenca aj v ďalšej sezóne?
Veľmi ťažká otázka. Lučenec si ma získava každým dňom, či už fanúšikmi alebo ľuďmi okolo klubu. Momentálne sa chcem sústrediť na aktuálnu sezónu a hlavne na dokončenie školy. Vzhľadom na všetky moje aktivity si nedokážem ani len tipnúť, kde ma život zavedie o rok. Aktuálne si veľmi užívam každý zápas, ktorého môžem byť súčasťou v tomto klube, a to je pre mňa najdôležitejšie. Ak bude mať klub záujem, určite sa rád o tejto možnosti po sezóne porozprávam.