Dvojročná misia Wolves sa úspešne uzatvorila, Košice môžu mať po 7 rokoch opäť najvyššiu súťaž
V oboch prípadoch skvelá návšteva na barážový dvojzápas o účasť v nasledujúcom ročníku Tipos SBL. V hlavnom meste dokonca ľudia sedeli na zemi a stáli, len aby videli vyvrcholenie bitky medzi NEXTGEN-om a Košicami. Na jednej strane zavládlo obrovské sklamanie, na strane druhej erupcia radosti, vyťahovanie víťazných tričiek a mnohých ďalších tradičných vecí spätých s takýmito zápasmi. To všetko prinieslo sobotňajšie úspešné popoludnie „vlkov“ na Vietnamskej.
Z pohľadu nezaujatého diváka to nebol úplne oku lahodiaci basketbal, najmä pri pohľade na konečné skóre, ale niečo také sa dalo očakávať, keďže pre oba tímy mal tento duel nálepku najdôležitejšieho súboja sezóny. „Ukázalo sa to na prvých dvoch štvrtinách, že skóre bolo nízke. Obe strany mali zviazané ruky, nevedeli sme ako keby prísť do tempa hry. Bolo to neskutočne náročné v týchto podmienkach, teplo, vydýchaný vzduch, problémy s faulami, ale pobili sme sa lepšie. Má to pre nás úspešný koniec, ani sa to nedá celé opísať,“ prezradil hrajúci tréner Košíc Michal Čekovský. Podobne to videl aj jeden z najskúsenejších hráčov na súpiske Michal Baťka: „Išlo o veľa, išlo o to, kto bude hrať najvyššiu súťaž v budúcej sezóne. Som rád, že sme my sme boli víťazmi dvojzápasu a mali lepšie skóre. Ukázali sme, že sa poskladalo dobré družstvo, dobrá partia, veľa Košičanov, čo si to zaslúžilo.“
Košičania najlepšie načasovali formu, ukázalo sa to už na domácom Final Four, kde dokázali ukončiť tohtosezónnu neporaziteľnosť Žiliny a zároveň rozplynúť ich sen o ich prípadnej účasti v Tipos SBL. Potom prišla baráž, kde ani v jednom prípade nenašli na nich úspešný recept hráči NEXTGEN-u Slovakia. „Veľmi sme chceli, zomkli sme sa ako tím. Sezóna bola náročná, dvaja-traja hráči pendlovali medzi najvyššou súťažou, takže niekedy sa nás stretlo na tréningu päť, šesť alebo osem. V poslednom mesiaci sme sa zomkli, pekne spolupracovali, povzbudzovali sa, a tu je výsledok. Myslím si, že najvyšší basketbal v Košiciach chýba. Pravidelne to ukazovali naše zápasy, keď sme tam mali 300-400 divákov. To, že na baráž prišla tisícka, je ukážkou toho, čo vieme v Košiciach vytvoriť,“ vyhlásil hráč Wolves Lukáš Vilkovský.
Asi málokto čakal, že baráž pritiahne takú divácku a mediálnu pozornosť, ako tomu bolo v stredu v Košiciach a v sobotu v Bratislave. V oboch halách sa zaspomínalo na úspešné časy, keď sa návštevnosť blížila k rekordným hodnotám. „Určite som čakal, že to nebude jednoduché. Bojoval proti sebe východ a západ, boli to obrovské emócie. Ja som si zápas užil a asi všetci sa z takýchto stretnutí učíme, respektíve si ich vieme najviac užiť. Pre mňa to bola pecka, super atmosféra. Chlapci z NEXTGEN-u mi na zápase v Košiciach povedali, že do Bratislavy asi toľko ľudí nepríde, ale videli sme vypredané haly a sme radi, že sme mohli priniesť takýto zážitok fanúšikom. Vidíme, že slovenský basketbal ide dopredu. Myslím si, že aj tieto dva zápasy ukázali, že aj prvá liga má svoju kvalitu,“ vravel k atmosfére a dvojzápasu Vilkovský.
Najviditeľnejšou tvárou Košice Wolves je Michal Čekovský. Bývalý reprezentant Slovenska sa chopil iniciatívy a postavil v tradičnom basketbalovom meste mužskú zložku na nohy. Výsledky sa dostavovali priebežne, až prišla sladká a víťazná bodka v hlavnom meste. „Ja som začínal chodiť na basketbal v Košiciach, keď som mal 10 rokov. Pozeral som sa na tím a motivovalo ma to, aby som išiel basketbalovou cestou. Teraz prišla možnosť trochu vzkriesiť basketbal v Košiciach a naplniť halu, to bola prvá vízia. Sú to neskutočné emócie a veľa to pre mňa znamená. Nechceli sme zatiaľ robiť nejaké kroky, pretože sme vedeli, že nás bude čakať veľký boj. Chceli sme mať všetko stopercentné. Teraz trochu oslávime, oddýchneme si a začína nová, ťažká robota,“ prezradil „Čeko“.
Začína tradičný súboj s časom, aby sa po siedmich rokoch mohol oficiálne zrealizovať návrat Košíc na basketbalovú mapu Tipos SBL. Naposledy sa v meste hrala najvyššia súťaž pod značkou KB. Aká je prípadná vízia družstva? „Určite by sme chceli zachovať jadro, Adam Monček a ja sa určite budem snažiť prehovoriť aj Miša Baťku, aby zostal ešte jednu sezónu a zostal takým mentorom pre mladých hráčov,“ odpovedal Čekovský. Práve spojenie Košice a Baťka je historicky úzko späté, teraz si mohol so spoluhráčmi užil oslavy a víťazné emócie: „Je to milý pocit. Som rád, že Košice budú späť na mape najvyššej súťaže. Verím, že sa to podarí a urobia sa kroky, aby tá Tipos SBL bola. Ešte je pred nami počas jari a leta veľa roboty, zohnať financie a podľa toho manažment, hráči, tréneri atď.“
Jediným otáznikom je pokračovanie viacerých hráčov, neisto sa v tomto smere vyjadrili Vilkovský a Baťka, a podľa všetkého to bola v sobotu popoludní aj Čekovského rozlúčka s aktívnou hráčskou kariérou: „Ja by som už asi nemal hrať. Minulý rok sa mi stal ďalší úraz, roztrhol som si väzy v druhom členku a doktor mi povedal, že by som nemal hrať, pokiaľ neurobím opäť rekonštrukciu druhej nohy. Je iné, keď telo má 20 rokov a teraz už má 31. Mňa začali baviť veci okolo basketbalu, pomôcť tomu, zháňať sponzorov a organizačné veci.“